Metóda senzorickej integrácie
Rada by som vám opísala metódu senzorickej integrácie. Mám pocit, že na Slovensku bude stále častejšie skloňovaná, tak nech sa držíme v trende.
Moja cesta k tejto metóde začala nezodpovedanými otázkami. Počas môjho vysokoškolského štúdia som sa veľa zaoberala otázkou "Prečo?" Pri poruchách učenia sa, či pozornosti môžeme vidieť určité prejavy ako napríklad zámenu podobných písmen, neúhľadné písmo, zlú orientáciu na pracovnom liste, neposednosť. Ale prečo sa to deje? Z môjho pohľadu špeciálno-pedagogická diagnostika tak úplne neodpovedá na túto otázku. Odpovedá na otázku: Prečo moje dieťa nevie čítať? Preto lebo má oslabené zrakové vnímanie a fonematické uvedomovanie. Tak môže znieť odpoveď. Ja som však túžila vedieť viac. Prečo má niekto oslabené zrakové vnímanie a fonematické uvedomovanie? Cez hľadanie odpovede som sa dostala k metóde senzorickej integrácie. Jednou (nie však jedinou) odpoveďou môže byť: „Má oslabené senzorické spracovanie.“
foto zdroj: https://najmama.aktuality.sk
Druhé otázky, ktoré som si kládla, sa týkali efektívnej pomoci deťom a rodinám detí s poruchami učenia sa a pozornosti. Hľadala som najmä odpovede na otázku: „Je efektívne pri týchto poruchách robenie tréningu pozornosti a precvičovanie oslabených funkcií?“ Odpoveď som dostala hneď na prvom vzdelávaní v senzorickej integrácií. Našej lektorke Helene Grabuschnigg z Gesellschaft Sensorische Integration v Rakúsku sme opisovali ako postupujeme pri korekciách porúch učenia sa a pozornosti. Chvíľu nás počúvala a potom povedala: „To je také mechanické, také po povrchu.“ Ja som si uvedomila, že ja som to tak celú dobu cítila, kým som sa to nenaučila robiť aj inak.
Senzorická integrácia – čo to je?
Metóda senzorickej integrácie je postavená na poznatkoch neurovedy. Je výsledkom celoživotnej práce Jean Ayersovej ergoterapeutky a neskôr doktorky psychológie v USA (v Kalifornii). Rada by som podotkla, že existuje viacero metód postavených na poznatkoch neurovedy. Niekedy môže byť ťažké sa v nich zorientovať.
Senzorická integrácia, je vlastne neurologický proces spracovávania informácií z našich zmyslov. Až 80% nervového systému pracuje na spracovávaní prichádzajúcich zmyslových informácií. Rôzne časti nášho tela dostávajú z prostredia informácie – cez receptory v uchu, v koži, svaloch, oku atď. Tieto informácie musí naše telo správne zachytiť, správne spracovať a následne efektívne použiť. Pričom využitie týchto informácií by malo byť efektívne a primerané v danej situácií. Tento proces sa deje vždy, keď niečo robíme. Pri umývaní sa, jedení, čakaní v čakárni, počúvaní výkladu učiteľa atď. Deje sa stále a nepretržite.
foto zdroj: http://makingsns.com/sensory-integration.asp
Jean Ayersová bola prvá, ktorá poukázala na dôležitosť tzv. telesných zmysloch vo vývine dieťaťa a pri akejkoľvek činnosti, vrátane učenia sa. To je dôvod, prečo sa pri senzorickej integrácií veľa nesedí. Pokiaľ hovoríme o zmyslovom vnímaní tak hovoríme o 7 zmysloch, ktoré máme.
Mimo-telové zmysly
- zrakové vnímanie
- sluchové vnímanie
- čuchové vnímanie
- chuť
Telesné zmysly
- taktilné (hmatové) vnímanie
- vestibulárne vnímanie (prevažne rovnováha)
- propriocecepcia (prevažne svaly a šľachy)
Jean Ayersová dokázala, že tzv. telové zmysly sú akoby základný kameň pre fungovanie mimo-telových zmyslov (zrakové vnímanie, sluchové vnímanie) a špecifických funkcií mozgu (pr.: pamäť, pozornosť).
Porucha senzorickej integrácie
Porucha senzorickej integrácie nie je zaradená do Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ani do amerického DSM (diagnostického a štatistického manuálu duševných chorôb). Takže nie je poruchou v medicínskom zmysle slova. To môže spôsobovať, že medicínskou obcou nemusí byť prijímaná. V kontexte Slovenska je časté, že mnoho odborníkov pracujúcich s deťmi s poruchami o nej v živote nepočulo. Zároveň nie je garantované, že napríklad škola, neurológ, poradňa, logopéd budú akceptovať túto metódu, vysvetlenie pozadia problémov či budú ochotní používať odporúčania.
Výhodou však je, že môže ponúknuť vysvetlenie rodičom ešte pred tým, ako je urobená diagnostika porúch učenia sa alebo pozornosti. Nie je nutné čakať, kým dieťa začne navštevovať školu, aby sa príznaky plne prejavili. Ja sama sa venujem najmä deťom predškolského veku. S radosťou môžem konštatovať, že sa stále znižuje vek, kedy rodičia prichádzajú. Štandardne pracujem s deťmi od 4 rokov. Vďaka zlepšovaniu senzorickej integrácie sa zvyšuje šanca na úspešnejšie zvládnutie školskej dochádzky.
foto zdroj: https://www.express.co.uk
Rodičia nie sú v strese, majú čas skúšať nové opatrenia, hľadať tie najefektívnejšie pre nich a vďaka terapii sa proces senzorickej integrácie zlepšuje. Vďaka tomu sa zlepšuje i zrakové vnímanie, sluchové vnímanie, jemná motorika, grafomotorika atď. Úplne iná situácia je, ak ku mne prichádzajú rodičia s dieťaťom v školskom veku. Je badať, že je náročné zvládať nové informácie o senzorickom spracovaní, pretože len v krátkom čase si vypočuli informácie o poruchách učenia či pozornosti. Je náročné hľadať nové opatrenia a zároveň neustále dobiehať neupevnené učivo. V týchto situáciách sa často venujeme aj téme stresu zo školských povinností, konfliktom pri robení domácich úloh, problémom so správaním a podobne.
..... Ale späť k definícií....
Porucha senzorickej integrácie je oslabenie senzorického spracovania telesných podnetov. Oslabenie môže nastať pri vstupe spracovania podnetu – pri modulácii podnetu – pri diskriminácii podnetu – pri použití podnetu.
Oslabenie PRI VSTUPE SPRACOVANIA podnetu
Prah citlivosti na podnety môže byť príliš vysoký (a teda dieťa reaguje hyposenzitívne, preto potrebuje silnejšie podnety).Tu závisí, či dieťa vyhľadáva tieto podnety (príkladom môže byť, že dieťa dáva všetko do úst, okusuje ceruzky, dieťa neobsedí) alebo naopak dieťa tieto podnety nevyhľadáva a je letargické a neaktívne.
Prah citlivosti na podnety môže byť príliš nízky ( a teda dieťa reaguje hypersenzitívne, pretože aj bežné podnety sú pre neho prisilné). Príkladom takého správania môže byť vyhýbanie sa šmyknúť na šmykľavke, odmietanie maľovanie prstovými farbami, ľahká vyrušiteľnosť pri práci.
PRI MODULÁCII je problémom, že podnet nie je správne spracovaný. Centrálnou nervovou sústavou je vyhodnotený ako nebezpečný. V správaní je vždy viditeľná prehnaná emočná reakcia ako strach, krik, agresívne správanie. Príkladom môže byť strach ísť po lanových preliezkach, strach ísť dole schodmi, agresívne správanie pri skupinových aktivitách, krik pri strihaní nechtov či vlasov.
PRI DISKRIMINÁCII je problém v tom, že mozog nevie správne analyzovať či rozlišovať podnety. Akoby nevie priradiť podnetom správne vlastnosti. Je to rýchle alebo pomalé? Je teplé alebo studené? Je moja ruka hore alebo dole? Je moja noha pri obliekaní nohavíc v nohavici alebo zaseknutá v látke?
PRI POUŽITÍ (PRAXII) je vlastne narušená schopnosť efektívne využívať zmyslové podnety. Keďže celý proces je o efektívnom použití integrácii zmyslových informácií. Celý tento proces je o spojení všetkých zmyslových pocitov do celku, aby sme mohli tieto informácie správne použiť. Ak je narušené použitie, tak nevieme zmysly využiť pre pohyb, efektívne narábanie s pomôckami, učenie.
foto zdroj: https://m.wikihow.com
Ako príklad si môžeme zobrať problém s písaním. Ak je narušená „len“ diskriminácia hmatu, tak môžu pomôcť násadky na perá (kompenzačná pomôcka, ktorá zabezpečí intenzívnejší hmatový vstup pre mozog, pre svaly „návod“ usporiadania prstov). Ak je však narušená praxia (schopnosť použitia) len násadka nepomôže. Vtedy potrebujeme pracovať aj na bilaterálnej koordinácií, držaní tela, motorickom plánovaní atď atď. Násadka môže zlepšiť písanie, ale nevyrieši všetky problémy, ktoré dieťa v dôsledku poruchy senzorického spracovania má.
Takže, ak je narušený proces senzorickej integrácie je nutné pracovať aj na jeho zlepšovaní a nie len na precvičovaní oslabených čiastkových funkciách. To je vlastne aj odpoveď na moju otázku z vysokoškolských čias.
Nerada by som však vzbudila dojem, že metóda senzorickej integrácie je všeliek. Pri opise problémov detí s poruchou senzorickej integrácie sa môžete stretnúť s popismi ako: má pomalé pracovné tempo, častejšie úrazy, neposedné, váľa sa po stole, má zlý úchop a tak ďalej. Opäť ide o vymenovanie nejakých charakteristík, ktoré sa spájajú s viacerými diagnózami. Dôležité je teda nezabudnúť na časť vety „ak je narušený proces senzorickej integrácie“. V praxi to vyzerá tak, že ak mi zavolá rodič a opisuje mi ťažkosti, tak v prvom rada musím zistiť, či sú tie ťažkosti spôsobené oslabeným procesom senzorickej integrácie. To viem povedať na základe zmapovania fungovania systémov (taktilný, proprioreceptívny a vestibulárny) a nie na základe opisu ťažkostí.
V reálnom živote môžu vzniknúť 3 situácie:
- dieťa má narušený proces senzorickej integrácie,
- dieťa má špecifickú poruchu učenia sa alebo pozornosti
- dieťa má aj špecifickú poruchu učenia sa alebo pozornosti, zároveň má narušený proces senzorickej integrácie
foto zdroj: https://m.wikihow.com
Podľa výskumov má 50% detí s poruchami učenia sa alebo pozornosti zároveň aj poruchu senzorickej integrácie. Druhou významnou diagnózou, kde sa porucha senzorickej integrácie často vyskytuje je porucha autistického spektra. Tu hovoríme podľa výskumov až o 80%.
Snažila som sa ponúknuť základ o metóde senzorickej integrácie, ktorá mne osobne zmenila pohľad na moju prácu.
Ak by ste si chceli prečítať o samotnej terapii porúch senzorickej integrácie, venovali sme sa jej aj v našom staršom článku tu: https://www.infora.sk/clanky/c20-terapia-poruchy-senzorickej-integracie
A taktiež si môžete prečítať skvelý článok od Soničky Pekarovičovej Ako postupovať keď dieťa nerozpráva tu: https://www.infora.sk/clanky/c62-ako-postupovat-ked-dieta-nerozprava
Soničke Ďakujeme za spoluprácu, za skvelé tipy a postrehy priamo z jej špeciálno-pedagogickej praxe. Navštíviť ju môžete tu: www.centrumdys.sk
autor: Mgr. Soňa Pekarovičová