Chceli by sme dať vedieť o blogu maminy Anastazie, ktorá má dieťatko na vozíku a výstižne opisuje ich strasti každodenného života. Jej aktuálny článok z blogu, na ktorý link nájdete dolu.

 

      Aké možnosti majú na plnohodnotný život občania na vozíčku, na čo majú možnosť a načo nie? Ako turista alebo občan na vozíčku v meste? Ako s dopravou a ako s nákupom? Zhrnula som nedostatky, ktoré by uľahčili vozičkárom život. Môj článok vznikol z vlastných skúseností v meste Košice s mojim synom na vozíčku.


Košice sú známe veľké krásne kultúralne mesto. Plné krásnych pamiatok, múzeí, historických budov.

Ale čo z toho môže vidieť turista na vozíku? Môže pri prechádzke mestom obhliadnuť budovy a pamiatky, fontány ale len zvonka. Dóm svätej Alžbety je ťažko sprístupnený pre občanov na vozíčku. Katov dom pri Miklošovej väznici je vďaka rekonštrukcii od roku 2009 sprístupnený už aj pre imobilných občanov. Poviem úprimne je to moje obľúbené múzeum plný zaujímavostí, hlavne vchod, kde je maketa starých Košíc. Technické múzeum má zabezpečený prístup pre vozíčkarov, len do Planetária. Pozorovanie hviezd v tmavej miestnosti. Celkovo imobilný turista sa môže prechádzať po Hlavnej ulici, pozastaviť sa pri Hudobnej fontáne, a prezrieť si mesto.

 

Keby náhodou by chcel si kúpiť nejaké občerstvenie, má možnosť zájsť na konci mesta do Auparku alebo do Tesca. Po celej trase v meste, totiž nie je žiaden obchod sprístupnený pre imobilných. Maximálne si môže kúpiť zmrzilnu, koláč, kávu a teraz už Pizzu v AIDE. Keby sa chcel naobedovať, tak má možnosť na letnej terase, ale v zime nemá šancu nájsť uprostred mesta sprístupnenú reštauráciu, len v Auparku. Všetky pizzerie a reštaurácie sú sprístupnené len cez schody a zvyčajne vedú dolu do pivnice.

Také sú možnosti pre turistov.


No horšie sú na tom Košický občania na úradoch, súdoch, poštách.

Úrad Práce Sociálnych vecí zneprístupnil svoj úrad premiestnením pobočky na popradskú, kde chodia len dve spoje a aj to len z furče bez prestupov sa tam nedá dostať. A aby to nestačilo zo zastávky do úradu vedie strmí kopec na ktorý sa treba do slovne vyšplhať.

Krajský Súd nemá bezbariérový prístup zabezpečený, len cez zadné dvierka ale človek keď sa nespýta tak o tom nevie.

Hlavná pošta Košice 1 keď tam dostane invalidný občan zásielku, rovno môže na ňu aj zabudnúť, lebo cez vysoké schody sa do budovy bez druhej pomoci, ktorý by ho vyvláčil na poschodie nedostane.


Nakupovanie:


Ako a kde nakupujú invalidný občania, to neviem asi len cez internet. Keďže v meste nie je ani jeden obchod sprístupnený pre invalidných občanov. Samé schody. Hoci vo väčších nákupných centrách je bezbariérový prístup, ale do daných predajní s oblečením sa ďalej nedostanú ako vchod. Regáli sú tak poukladané že sa vozík nepremestí. Obchodíky nie sú sprístupnené pre vozíčkarov. V Auparku len H&M, C&A, New Yorker (niektoré regále), Terranova (niektoré regále) sú sprístupnené. Ale je problém keby sa im nejaké oblečenie zapáčilo a chceli by si ho aj vyskúšať na to už nemajú možnosť, totiž ani v jednom obchode sa nenachádza kabínka pre invalidných spotrebiteľov.

To isté platí aj pre matky s kočíkmi keby chceli vyskúšať oblečenie nemajú možnosť skryť sa v kabínke a mať pod dohľadom dieťa v kočíku.


Doprava:


Cesta po Hlavnej ulici je sprístupnená ale mimo mesta už to nie je také ľahké. Niektoré chodníky sú veľmi vysoké, prechod pre chodcov nezabezpečený a o 3 sekundových semaforoch ani nehovoriac.


Zavedenie nízko podlažných autobusov uľahčil cestovanie nie len pre vozíčkarov ale aj pre mamičky s kočíkmi, lenže vodičov už nenaučili, že keď sa nastupuje s vozíkom a stláča ten nešťastný gombík na výstup, by mali zastať bližšie a spustiť nižšie podlahu autobusu. Alebo keď výstup nie je možný kvôli vysokému obrúdniku a žiadate ho o vyklopenie plošiny, niektorí vodiči urazene komentujú túto žiadosť. Ďalší zážitok je potom boj o vyznačené miesto v doprave. Niektorí cestujúci, hlavne tá mladá kategória si myslí, že miesto vyznačené pre vozíky je pre nich na opieranie sa. Samozrejme pri žiadosti o uvoľnenie miesta sa ešte mladíci aj urazia keď ich vyrušíte z meditácie ... No to je tá časť, keď už ste sa natrepali na autobus. Sú prípady keď bojujete aj o to aby vás vôbec pustili na spoj. Nie raz sa stalo, že mladiství sa postavili do dverí a ani za svet sa nepohli z pred dverí do prázdneho autobusu aby ste mohli vôbec nastúpiť, takže sa pred vašim nosom dvere zatvorili. Najpríjemnejšie je to, keď sa ponáhľate niekam na čas, a za hodinu idú dve spoje a vy musíte počkať na ďalší lebo vás nepustili nastúpiť.


Odkaz


Keď vidíte vozíčkara a máte možnosť ponúknite mu pomoc pri nástupe, výstupe, na úradoch, na prechode pre chodcov.


Obchody by mali si poskladať regále tak, aby bol sprístupnený prechod nie len pre vozíčkarov ale aj pre nakupujúce mamičky s kočíkmi. A by mali zabezpečiť aspoň jednu kabínku pre vozíčkarov a pre mamičky s kočíkmi.


Vodiči autobusov by mohli mať väčšie pochopenie pre týchto občanov, ale aj ich sprievodcov veď pre nich je to najnepríjemnejšie.


A milá mladá generácia keď chce niekto nastúpiť, by ste sa mohli potlačiť do prázdnej časti autobusu aby okrem vás mohol cestovať aj iný, a nemusel čakať 10-20 minút kvôli vám na ďalší spoj.

 

Autor: Anastazia Turcsanyi 

Celý blog anastaziaturcsanyi.blog.sme.sk 

Načítavam